Odborné odhady hovoria, že v súčasnosti žije na Slovensku 320 00 až 500 000 Rómov, čo predstavuje 6,4 až 10% obyvateľstva. Populačný nárast rómskeho obyvateľstva je približne 4x vyššia ako u ostatných zásob. V jednotlivých regiónoch sú rozdelení nerovnomerne, najviac ich žije na východe Slovenska až 55%.
Medzi Rómami sa však prejavuje vnútorná diferencovanosť, a to ako kultúrna, vzdelanostná, sociálna i sub-etnická. Vnútorné členenie Rómov žijúcich na slovenské nie je tak výrazné ako v iných krajinách. Rómovia sa tu delí do troch skupín - slovenskí Rómovia (tzv. Slováčik), servike Roma a maďarskí Rómovia, žijúci na juhu, ktorí sa často identifikujú prostredníctvom maďarského jazyka - ungrike Roma. Obe skupiny žijú dlhodobo usadlým spôsobom života.

V minulom období existencie Rómov ako etník nebola vyjadrená v žiadnej norme, nebola schválená ani deklarovaná, etnická identita im boli odopreté a štát k nim pristupoval ako k sociálne zaostalej skupine. V r. 1969 bola zriadená Komisie Vlády SSR pre otázky cigánskych obyvateľov. Po novembri 1989 vzniklo niekoľko rómskych politických a kultúrnych inštitúcií.

V rokoch 1990 - 1991 mali Rómovia svoje zástupca v národných parlamentoch ČSFR aj vo federálnom zhromaždení. V roku 1991 bol na slovenské prijatý vládny materiál nazvaný Princípy vládnej politiky k Rómom, ktoré deklaroval Rómov v SR ako národnostnú menšinu, čo umožnilo budovať inštitúcie na etnickom princípe - vzniklo Divadlo Romathan v Košiciach, univerzitné pracoviská Katedra rómskej kultúry na Univerzite v Nitre, vytvoril sa priestor pre vydávanie rómskych periodík, učebníc, vo vzdelávaní sa overil projekt tzv prípravných ročníkov pre deti vo veku 6-7 rokov, ktoré pochádzajú zo sociálne slabších rodín. Po vzniku samostatnej SR a následne po predčasných voľbách r. 1993 už Rómovia nemajú svojich zástupcov v najvyššom zákonodarnom orgáne - Národnej rade SR.